O škole
História školy
Od najstarších dôb po koniec prvej svetovej vojny
Najstaršie zmienky o škole v Bijacovciach siahajú do 16. storočia a úzko súvisia so vznikom a činnosťou samostatnej farnosti. Riadna farnosť bola podľa dostupných údajov založená v roku 1502, a podľa vtedajších zvykov a nariadení mala byť pri každej fare zriadená aj škola s učiteľom.
Úlohou učiteľa bolo naučiť deti čítať, písať, počítať, modliť sa a spievať cirkevné piesne. V roku 1560 nariadil ostrihomský arcibiskup, aby pri každej fare pôsobil učiteľ, ktorý by deti vyučoval v základných predmetoch.V rokoch 1580 – 1640 pôsobili v Bijacovciach protestanti, ktorí zaujali dovtedy katolícke fary i školy. Protestantskí učitelia bývali v obci často aj zvonármi, matrikármi a notármi.
Po skončení reformácie sa fary aj školy opäť dostali do rúk katolíkov. Od roku 1651 už máme k dispozícii presnejšie údaje o cirkevnom školstve, vrátane mien viacerých učiteľov, ktorí tu pôsobili až do obdobia prvej svetovej vojny.V najstarších časoch sa vyučovanie konalo len počas zimných mesiacov – priamo v byte učiteľa. Týmto „bytom“ bola obyčajne drevená chalupa bez osobitnej triedy.
O budove školy vieme, že istá forma školskej stavby existovala už v roku 1739. V roku 1828 bola v blízkosti kostola postavená drevená škola s osobitnou učebňou. Následne v roku 1836 vyrástla murovaná škola (aj s bytom pre učiteľa), ktorá bola viackrát prestavaná – najmä v rokoch 1907, 1910 a 1914 – aby zodpovedala vtedajším predpisom a požiadavkám. V tejto podobe stála až do roku 1990.V roku 1909 nastúpil na post učiteľa Ferdinand Lacuš zo Spišskej Kapituly. Pôsobil tu však len do roku 1914, keď vypukla prvá svetová vojna. Počas nej padol a do Bijacoviec sa už nevrátil.
Počas vojny a krátko po nej pôsobili v škole len náhradní učitelia z radov kandidátov učiteľského povolania.Škola v medzivojnovom období
V roku 1922 nastúpil ako riadny učiteľ Jozef Hudák z Košíc, absolvent rímskokatolíckeho učiteľského ústavu v Košiciach. Od začiatku svojho pôsobenia začal viesť prvú podrobnú školskú kroniku, ktorú máme dodnes zachovanú v rukopise aj v elektronickej podobe.
Zo zápisu z roku 1922 sa dozvedáme, že do 28. októbra 1918 sa v školách vyučovalo po maďarsky, no po vzniku Československej republiky už po slovensky. Okrem školských záznamov obsahuje kronika aj poznámky o živote v obci, ako aj o politických a hospodárskych udalostiach počas prvej Československej republiky.
V rokoch 1922 – 1930 sa vyučovalo iba v jednej triede. Počet žiakov sa pohyboval približne od 50 do 90. Počet ročníkov bol od roku 1923 sedem a od roku 1928 osem.
V roku 1930 bolo zapísaných 93 žiakov, čo si vyžiadalo zriadenie druhej triedy, ktorá bola dočasne umiestnená v dome Štefana Patakyho. V školskom roku 1931/1932 už počet žiakov presiahol stovku – v prvej triede sa učili žiaci 1. až 3. ročníka, v druhej triede 4. až 8. ročníka.
V roku 1937 bola pôvodne dočasná druhá trieda premenená na trvalú.Škola počas druhej svetovej vojny
Počas vojnových rokov bolo vyučovanie sťažené nedostatkom učiteľov, pretože viacerí boli povolaní do vojenskej služby. Vyučovanie preto prebiehalo striedavo, zabezpečované jedným učiteľom v rôznych časoch pre obe triedy. Tento systém sa však často menil podľa toho, ako sa učitelia mohli vrátiť domov.
Školská kronika uvádza, že v roku 1940 bola druhá trieda umiestnená v bývalom hostinci. V roku 1941 bola dovtedajšia Rímskokatolícka ľudová škola v Bijacovciach so všetkým hnuteľným i nehnuteľným majetkom odovzdaná do správy obce.
V roku 1942 zomrel dlhoročný riaditeľ školy Jozef Hudák. Na jeho miesto nastúpil Ján Rusnák, rodák z Bijacoviec.
Nariadením Slovenskej národnej rady zo septembra 1944 boli všetky cirkevné a obecné školy poštátnené.Škola v povojnovom období
Po skončení druhej svetovej vojny pokračovala škola v dvojtriednej výučbe ôsmich ročníkov. V roku 1946 bola druhá trieda presťahovaná z priestorov potravného družstva (bývalý hostinec) do časti vojnovými udalosťami poškodeného kaštieľa.
Na začiatku školského roka 1947/1948 došlo k reorganizácii školstva – v obci zostali iba žiaci do 5. ročníka. Od šiesteho ročníka pokračovali v povinnej školskej dochádzke na meštianskej škole v Spišskom Podhradí. V obci tak zostalo asi 70 žiakov, rozdelených do dvoch tried: v prvej boli 1. a 2. ročník, v druhej 3. až 5. ročník.
V roku 1951 bola druhá trieda premiestnená z kaštieľa do budovy bývalého notárskeho úradu (v dolnej časti obce, odtiaľ názov dolná škola – dnes je v týchto priestoroch telocvičňa).
V školskom roku 1956/1957 bol 5. ročník definitívne pridelený škole v Spišskom Podhradí. V Bijacovciach zostali štyri ročníky so 58 žiakmi, rozdelenými do dvoch tried.
Od tohto školského roka prevzali učiteľstvo v obci manželia Vojtech a Gabriela Ľachovci, ktorí bývali v byte v dolnej škole. Vojtech Ľach pôsobil ako riaditeľ, jeho manželka Gabriela ako učiteľka. V dvojtriednom režime pôsobili až do roku 1969.
Od 1. septembra 1969 bola zriadená tretia trieda, dočasne umiestnená v novovybudovanom kultúrnom dome (dnes malá zasadačka). Ako tretia učiteľka nastúpila miestna rodáčka Štefánia Kubovčíková (neskôr Komarová).
Obecná kronika uvádza, že v roku 1970 boli dve triedy v hornej škole (pri kostole) a jedna v dolnej škole.V roku 1971 bol v hornej škole konštatovaný havarijný stav, preto sa uskutočnili nevyhnutné opravy. Od roku 1975 sa z dôvodu poklesu počtu žiakov vrátilo vyučovanie opäť do dvoch tried.
Po ukončení školského roka 1977/1978 odišli manželia Ľachovci do dôchodku. Riaditeľom sa stal Ján Tremko a učiteľkou Mária Janasová.
V školskom roku 1979/1980 bola slávnostne odovzdaná do užívania nová školská budova postavená pri existujúcej materskej škole. Riaditeľom zostal Ján Tremko, učiteľkou Štefánia Komarová.
Osud starej školy
Staršia, tzv. horná škola pri kostole postupne chátrala. Jej priestory využívalo Jednotné roľnícke družstvo ako dielňu na výrobu drevených paliet a neskôr ako sklad.
Po nežnej revolúcii v roku 1989 boli v roku 1991 do duchovnej správy v Bijacovciach poverení rehoľníci z Rehole sv. Vincenta de Paul (vincentíni). Tí prevzali schátranú budovu bývalej školy, ktorá bola pôvodne cirkevným majetkom, po vojne zoštátnená a po delimitácii navrátená obci. Vincentíni v nej zriadili rehoľný kňazský seminár, ktorý fungoval približne desať rokov. Po jeho presťahovaní do Bratislavy slúži budova dodnes ako rehoľný dom.
Dolná škola po nutných opravách slúži (a dodnes slúži) na účely telesnej výchovy ako telocvičňa. V bývalých bytových priestoroch bola zriadená muzeálna expozícia Stará chiža a na školskom dvore sa nachádza multifunkčné ihrisko.
Novšie obdobie
Od 1. septembra 1992 sa stala riaditeľkou školy Mgr. Štefánia Komarová, učiteľkou Eva Maturkaničová.
Menoslov riaditeľov základnej školy
Meno
Obdobie pôsobenia
Jozef Hudák
1922/1923 – 1941/1942
Ján Rusnák
1942/1943 – 1952/1953
Gabriela Hympánová
1953/1954 – 1955/1956
Vojtech Ľach
1956/1957 – 1977/1978
Ján Tremko
1978/1979 – 1991/1992
Mgr. Štefánia Komarová
1992/1993 – 2004
PaedDr. Monika Petreková
od 1. 10. 2004 po zlúčení ZŠ, MŠ, ŠJ a ŠKD – riaditeľka zlúčeného subjektu do 2010/2011
PaedDr. Anna Paľonderová
2011/2012 – 2021/2022
Mgr. Mária Bodnárová
2022/2023 – súčasnosť